Je prehnaná bezpečnosť pre deti nebezpečná?

Bezpečnosť pre naše deti je dobrá vec. Nové ihriská sú čoraz bezpečnejšie. Rovnako sú na tom aj športové pomôcky a hračky. Platí ale pravidlo, že čím bezpečnejšie tým lepšie?

Keď si spomeniem na svoje detstvo, rozhodne sa na bezpečnosť tak nedbalo. Hrávali sme sa bez dozoru dospelých na rozostavaných sídliskách. Museli sme sami objavovať, čo môžeme a čo nie. Najlepšie atrakcie neboli súčasťou ihrísk. Získavali sme skúsenosti, prekonávali strach a objavovali samých seba. V súčasnosti je opačný trend.

zemegula prelieska na ihrisku

Po ulici chodia cudzí ľudia

Preto dieťa von bez dozoru dospelého ani na krok. A ak sa dostane na detské ihrisko, uvedomuje si, že je istené. Naviac nové prvky ihrísk sú stále viac a viac bezpečné.

Bezpečné = nudné. Deti sa veľmi rýchlo začnú nudiť a blázniť.

Riziko vs bezpečnosť

Ak dieťa padne alebo sa oškrie, je to preň dôležitá skúsenosť. Samé objavuje hranice, čo je správne a čo nie. Viac počúva svoje telo a uvedomuje si svoje hranice. Ak sa však úplne odstráni riziko, odstránia sa aj dôležité podnety pre dieťa. Ak sa nemôžem oškrieť a pád nebolí, budem si dovoľovať viac a viac. Budem sa blázniť a viac a viac riskovať.

Vybitie bateriek

Čoraz viac detí je hyperaktívnych a rodičia sú radi, že si ich deti vybijú baterky. Čo je ok. Hra by nemala byť len o vybití z energie. Hra by mala byť aj o učení. „Nedokonale“ bezpečné hry učia, ako sa správať sám k sebe a  aj k svojim rovesníkom. Hľadaním svojich limitov a posúvaní ich s rozumom. Nie je to len o rozvoji pohybových schopností ale celkovej osobnosti dieťaťa.

Sú bezpečnejšie ihriská lepšie?

Pre úradníka, stavebnú firmu, učiteľa a ustráchaného rodiča určite. Ak sa niečo stane, vždy za to niekto musí niesť zodpovednosť.

Na turnaji Majke telocvikár z inej školy v rozhovore povedal, že sa bojí deti púšťať na rebriny. Vraj aby sa im niečo nestalo. Je to správny trend?

Parkour

Podľa Wikipedie sa „parkour zameriava na tréning účinných pohybov a rozvoj tela a mysle, aby sa človek vo všetkých situáciách (a predovšetkým kritických) vedel pohybovať pokojne a sebaisto“.

Pripomína mi to naše detské časy. Preskakovali sme múriky, skákali cez jamy na rozostavanom sídlisku a lozili na čo sa dalo. Myslím si, že tento pouličný šport zažíva rozvoj práve preto, že aj dnešné deti a mládež chcú objavovať samých seba. A čo si myslite vy?

Tip: Portál Eduworld priniesol podobne ladený článok so zaujímavým odkazom a skúsenosťou z Veľkej Británie.