Pavel Kolář: Ideomotorika má byť v mladšom veku súčasťou každého tréningu

Tento piatok sa na pôde FTVŠ UK v Bratislave organizovala zaujímavá konferencia. Bola určená pre fyzioterapeutov, trénerov a odbornú verejnosť. Záujem o problematiku bol taký veľký, že sa na Ftvške hľadali ďalšie stoličky, len aby sa do auly zmestilo viac návštevníkov.

Veľkú zásluhu na tom mal Prof. PaedDr. Pavel Kolář, Ph.D., ktorý prijal pozvanie prednášať. Mal dve samostatné témy. Prvú venoval ideomotorike a druhú postulárnym funkciám.

Cez víkend sa mi podarilo zostrihať prvú z nich. Hoci som ju primárne natáčal pre Sportujeme.sk, myslím, že si nájde divákov aj medzi telocvikármi.

Ak bude téma prerozprávaná laickým jazykom, verím, že dokáže zobudiť nejedného rodiča.

Bežné testovanie detí nie je to najdôležitejšie

Podľa slov profesora Kolářa nie je bežné testovanie u detí až tak dôležité. Väčšinou sa zameriava na kondičné testy. Tie sú však do značnej miery ovplyvnené prirodzeným vývinom dieťaťa. Výpovedná hodnota je preto otázna. Úroveň ideomotoriky nie je taká okatá a je v úzadí.

Ak ste čitateľmi telocvikari.sk, zrejme patríte do generácie, ktorá v detstve ešte nepoznala parkour. Napriek tomu bolo preskakovanie plotov, preliezok, šplhanie po stromoch, behanie a skákanie súčasťou detských hier. Spolu s loptovými hrami s kamarátmi z ulice sa prirodzene vyvíjali aj naše motorické zručnosti. Učili nás vnímať naše telo a rozhodovať sa v pohyboch.

Až pri pohľade na videoukážky z klinickej praxe si človek uvedomí, že získané nastavenie mozgových funkcii nie je samozrejmosťou.

Pavel Kolář: Ideomotorika by mala byť súčasťou každého tréningu

Pán profesor uvádza, že zameranie na ideomotoriku by malo byť súčasťou každého tréningu. Dôležité je to predovšetkým v mladšom veku, t.j. do 12 roku života dieťaťa. V tomto období dozrieva mozog pre tieto funkcie. Áno, mozog sa dá “preprogramovať” aj neskôr. Nie je to už tak prirodzené a jednoduché.

Ja len dodám, že ak sa to zanedbáva, vyrastajú deti, ktoré nevedia chytiť loptu, hodiť ju a už vôbec nevedia čítať hru. Nejedná sa pritom o čisto športový problém. Dedičstvo si deti prenesú do dospelosti. Mnohé povolania ostanú nedostupné, pretože vyžadujú vyššiu úroveň týchto funkcií, priestorovej orientácie a schopnosti rýchleho rozhodovania.