Hodnotenie má pomáhať rásť každému žiakovi
Na telesnej výchove sa nehodnotí len výkon. Práve v tom robí veľa učiteľov, rodičov aj žiakov najväčšiu chybu. Ak má mať hodnotenie na telesnej výchove zmysel, musí byť spravodlivé, zrozumiteľné a motivujúce. Nemá zvýhodňovať len deti, ktoré športujú v kluboch alebo majú lepšie pohybové predpoklady. Malo by pomáhať rásť každému žiakovi.
V rozhovore sa rozprávam s Majkou Bizoňovou, učiteľkou s dlhoročnou praxou, ktorá roky viedla deti nielen na hodinách telesnej výchovy, ale aj v športových triedach. A verím že ak sledujete Telocvikari.sk, poznáte ju aj s telocvikárskych videí.
Témou nášho rozhovoru je hodnotenie a spätná väzba na telesnej výchove. Rozoberáme, čo má učiteľ hodnotiť, čo by naopak hodnotiť nemal, ako pracovať so známkou, ako so slovným hodnotením a prečo je spätná väzba dôležitejšia než samotné číslo na vysvedčení.
Hodnotiť výkon nestačí
Mnohí si stále myslia, že na telesnej výchove má mať najlepšiu známku ten, kto je najrýchlejší, najsilnejší alebo technicky najlepší. V praxi to však často znamená, že výhodu majú deti, ktoré trénujú niekoľkokrát týždenne v klube, zatiaľ čo menej športovo zdatní žiaci už na začiatku prehrávajú.
Takýto prístup ale nie je spravodlivý.
Ak by sme známku postavili len na výkone, telocvik by sa pre mnohé deti stal predmetom, na ktorom nemajú šancu uspieť. A to je presný opak toho, čo by mala telesná výchova robiť. Jej cieľom predsa nie je vytriediť deti na športovo nadané a nenadané. Jej cieľom je viesť deti k pohybu, k zodpovednosti, k spolupráci a k pozitívnemu vzťahu k telesnej kultúre.
Čo teda na telesnej výchove hodnotiť?
Podľa Majky by dôležitou zložkou hodnotenia mala byť najmä aktivita žiaka. To znamená, či príde pripravený na hodinu, či sa zapája, či spolupracuje, či rešpektuje pravidlá, či sa snaží a či pracuje počas tematického bloku tak, ako sa od neho očakáva.
Výkon, pohybové zručnosti alebo technika majú na hodine svoje miesto. Učiteľ ich sleduje, dáva na ne spätnú väzbu, môže ich testovať a vyhodnocovať. Nemusia však automaticky rozhodovať o výslednej známke.
Inak povedané: testovanie môže slúžiť ako informácia o tom, kde sa žiak nachádza, ale známka by nemala byť odmenou len za talent alebo za to, že dieťa športuje aj mimo školy.
Každého žiaka treba hodnotiť samostatne
Žiakov netreba porovnávať medzi sebou. Učiteľ by nemal rozmýšľať štýlom: tento je lepší ako ostatní, preto dostane lepšiu známku. Oveľa zmysluplnejšie je pozerať sa na každého samostatne podľa vopred stanovených kritérií.
To je aj odpoveď na častú otázku: ako môže mať na jednej hodine futbalu aktívny aj dobrý futbalista, aj žiak, ktorý futbal veľmi nevie alebo sa ho dokonca bojí? Odpoveď je jednoduchá. Obaja môžu byť aktívni, ak pracujú na úrovni svojich možností, plnia úlohy, snažia sa a zapájajú sa do hodiny.
Spravodlivé hodnotenie teda neznamená, že všetci musia podať rovnaký výkon. Znamená, že všetci poznajú pravidlá a majú reálnu možnosť uspieť.
Spätná väzba je viac než známka
Známka je rýchla. Vie byť prehľadná. Niekedy je praktická. Ale sama osebe veľa nepovie.
Ak sa má žiak niečo naučiť, potrebuje vedieť, čo urobil dobre, čo menej dobre a čo môže zlepšiť. Potrebuje konkrétnu spätnú väzbu.
Práve preto je slovné hodnotenie na telesnej výchove často nenahraditeľné. Učiteľ môže žiakovi povedať, čo presne má opraviť, na čo sa má sústrediť a kde už urobil pokrok. Takáto spätná väzba má pre dieťa omnoho väčšiu hodnotu než samotná jednotka alebo trojka.
Známka môže byť súčasťou systému. Ale bez priebežnej spätnej väzby stráca veľkú časť svojho významu.
Žiaci musia vedieť dopredu, podľa čoho budú hodnotení
Jednou z najpraktickejších rád z rozhovoru je, že žiaci musia od začiatku vedieť, čo ich čaká. Podľa čoho budú hodnotení. Čo sa od nich očakáva. Čo sa považuje za aktivitu. Čo sa naopak považuje za neaktivitu alebo porušenie pravidiel.
Ak sú kritériá jasné a komunikované dopredu, hodnotenie pôsobí spravodlivejšie. Žiak potom nevníma známku ako náhodu alebo osobný útok, ale ako výsledok toho, ako na hodinách pracoval.
To je dôležité aj vo vzťahu k rodičom. Ak rodič nerozumie, za čo bolo dieťa hodnotené, problém často nie je v známke samotnej, ale v tom, že systém nebol dostatočne vysvetlený.
„Prezenčka“ Pomocníkom môže byť jednoduchá evidencia
Pri väčšom počte žiakov sa učiteľ nemôže spoliehať len na pamäť. Ak má byť hodnotenie spravodlivé, potrebuje si viesť záznamy. V rozhovore zaznieva ako praktický nástroj prezenčka a jednoduchá evidencia aktivity.
Takýto systém pomáha učiteľovi zachytiť, kto pracoval pravidelne, kto bol pripravený, kto sa zapájal a kde sa opakovane objavoval problém. Vďaka tomu sa vie pri hodnotení oprieť o konkrétne záznamy, nie o dojem.
A práve to je dôležité. Spravodlivé hodnotenie by nemalo stáť na pocite. Malo by stáť na jasných pravidlách a reálnych pozorovaniach.
Trest nie, skôr jasná hranica a spätná väzba
V rozhovore sa dotýkame aj odmien, trestov a práce s disciplínou. Dôležitá myšlienka je, že cieľom nie je žiaka trestať pre trest samotný. Oveľa zmysluplnejšie je nastaviť jasné hranice a dávať okamžitú spätnú väzbu.
Ak žiak ruší hodinu, nespolupracuje alebo opakovane narúša pravidlá, učiteľ potrebuje reagovať. Nie však preto, aby dieťa „potrestal“, ale preto, aby mu dal jasne najavo, že takéto správanie má dôsledky. Aj toto je súčasť výchovy a hodnotenia.
Aj menej športovo zdatné deti môžu zažiť úspech
Veľká sila dobre nastavenej telesnej výchovy je v tom, že vie do hry vtiahnuť aj tie deti, ktoré bývajú často odsúvané bokom.
Práve tu je úloha učiteľa nezastupiteľná. Nenechať slabšie dieťa sedieť na lavičke. Vytvoriť situácie, v ktorých sa môže zapojiť. Povzbudiť ostatných, aby mu pomohli. Nastaviť úlohy tak, aby zažilo úspech aj dieťa, ktoré si dovtedy neverilo.
Lebo aj toto je spätná väzba. Aj toto je hodnotenie. A často oveľa dôležitejšie než výsledok testu.
Hodnotenie by malo motivovať k rastu
Ak má byť telesná výchova predmetom, ktorý deti rozvíja, hodnotenie musí podporovať rast. Nie strach. Nie rezignáciu. Nie pocit, že niektoré deti sú vopred odpísané.
Spravodlivé hodnotenie na telesnej výchove preto nestojí len na známke. Stojí na aktivite, pravidlách, vzťahu k pohybu, spolupráci, priebežnej spätnej väzbe a na schopnosti učiteľa vidieť každého žiaka ako samostatný príbeh.
A práve o tom je aj tento rozhovor. Pozrite si celé video.
Ďakujem za možnosť natáčania v priestoroch FTVŠ UK.
Telocvikárske videá môžu vznikať vďaka telocvikárom, ktorí nakupujú na Deivo.sk. Ďakujem
Deivo, pre telocvikárov, ktorým záleží
Odoberajte telocvikárske novinky
Telocvikárske novinky do vášho emailu. Nech vám nič neunikne 🙂
Ďakujeme za prihlásenie sa na odber. Teraz vám príde email, v ktorom je potrebné odber ešte potvrdiť.
Upss. Nastala chyba
Vediem Telocvikari.sk a Deivo.sk. Som absolvent FTVŠ UK (Atletický tréner a učiteľ telesnej výchovy a sociálnej pedagogiky). V súčasnosti sa naplno venujem Telocvikari.sk o.z. a podnikaniu. Pomáham telocvikárom a školám s výberom športového vybavenia na kľúč.
Tel. kontakt: +421 908 057 775
