Po metodike hodu oštepom prinášam ďalšiu podrobnú atletickú metodiku s Rudom Pátkom. Tentoraz sa venujeme vrhu guľou.
Cieľom je ukázať učiteľom a trénerom jednoduchú cestu. Začíname správnym držaním gule a vrhom z miesta. Postupne pridávame prácu nôh, panvy a trupu. Nakoniec všetko spojíme do plynulého vrhu so sunom.
Výber vhodnej pomôcky na vrh guľou
Na začiatok nepotrebujeme klasickú kovovú guľu. Veľmi dobre poslúži menší medicinbal. Je praktický, mäkší a pri správnej organizácii aj bezpečnejší pre deti.
Medicinbal sa dá použiť aj v telocvični. Deti môžu vykonať viac pokusov za rovnaký čas. Neskôr môžeme plynule prejsť na klasickú guľu.
Vo videu sa používa medicinbal s hmotnosťou 1 kg. Jeho priemer je približne desať až dvanásť centimetrov. Vnútro je naplnené pieskom.
Medicinbal má byť primerane dofúkaný. Musí si zachovať svoj tvar, ale zároveň zostať trochu poddajný. Nemá výrazne odskakovať. Po dopade sa skôr odkotúľa, podobne ako klasická kovová guľa.
Pozor si treba dať na príliš veľký medicinbal. Žiak ho vždy musí vedieť položiť na korene prstov v blízkosti hánok. Príliš veľká lopta mení polohu ruky aj miesto opretia o krk. Dieťa sa potom učí techniku nesprávne.
Hmotnosť jedného kilogramu už umožní deťom pomôcku pri tlačení cítiť. Zároveň s ňou dokážu vykonať dostatočný počet technicky správnych pokusov.
Tip: Ako vybrať správnu veľkosť lopty na hádzanie.
Organizácia priestoru
Deti vrhajú vždy jedným smerom. Pred nimi musí zostať voľný priestor. Začínajú na spoločnej čiare a medzi sebou majú dostatočné rozostupy. Vrhať môžu aj naraz. Vždy však iba na spoločný pokyn učiteľa.
Až keď všetky medicinbaly dopadnú, deti idú po ne spoločne a na pokyn učiteľa.
Medicinbaly sa môžu späť preniesť v rukách. Druhou možnosťou je pokračovať z opačnej čiary (Vtedy sa najskôr presunie celá skupina).
Môžeme využiť existujúce čiary v telocvični. Pomôže aj krieda alebo podlahová lepiaca páska. Vďaka značkám deti lepšie pochopia postavenie chodidiel.
Tip z praxe: Ak chcete vrh zaradiť do stanovíšť, inšpirovať sa môžete aj atletickým kruhovým tréningom na hodine telesnej výchovy.
1. krok: Správne držanie gule
Guľa spočíva na koreňoch prstov. Najväčšiu oporu jej poskytujú tri prostredné prsty. Palec a malíček ju stabilizujú z bokov.
Prsty sú mierne od seba. Nemajú byť široko roztiahnuté. Guľa neleží hlboko v dlani.
Zápästie je pevné a mierne zaklonené. V závere vrhu sa vystiera. Spolu s prstami funguje ako malý katapult a dáva guli posledný impulz.
Deti oprú guľu o krk. Je uložená akoby pri jamke kľúčnej kosti. Lakeť je zdvihnutý hore.
Guľa zostáva pri krku až do záverečného vytlačenia.
2. krok: Vrh z čiary
Na prvé cvičenie nám stačí čiara na podlahe. Môže to byť čiara v telocvični alebo značka nakreslená na ihrisku.
Deti sa postavia čelne k smeru vrhu. Chodidlá majú približne na šírku ramien. Guľu držia pri krku. Nasleduje malý podrep. Ramená sa mierne pootočia. Guľa pritom zostáva na svojom mieste. Potom sa telo začne vystierať. Deti vymenia ramená a vytlačia guľu hore a dopredu.
Vrhacia ruka pôsobí priamo v dráhe letu gule. Lakeť nikdy nesmie predbehnúť guľu. Pohyb končí vystretím ruky, zápästia a prstov.
Najskôr vrháme bez preskoku. Deti sa sústredia na tlačenie gule od krku. Zároveň vnímajú výmenu ramien.
Keď tento pohyb zvládnu, pridáme po vypustení gule preskok a výmenu nôh.
Cieľom prvého cvičenia je naučiť deti pôsobiť priamo do gule. Majú cítiť jej vytlačenie od krku. Vzdialenosť vrhu zatiaľ nie je dôležitá.
Tip z praxe: Rovnaký princíp postupného budovania pohybového návyku využívame aj pri učení detí hádzať na 1. stupni.
3. krok: Vrh zo šikmého postavenia
Nasledujúci opis platí pre praváka. Ľavák vykonáva pohyb opačne.
Deti sa postavia mierne šikmo k smeru vrhu. Pravú nohu položia špičkou na čiaru a mierne ju natočia. Ľavá noha je vpredu a vytvára oporu. Chodidlá sú rovnobežné a pootočené do strany o 45 stupňov.
Hmotnosť tela spočíva najmä na pravej nohe. Dieťa urobí malý podrep. Guľa zostáva pri krku.
Panva smeruje viac dopredu. Ramená s guľou zostávajú pootočené dozadu. Chrbát je natiahnutý.
Pohyb začína pravá noha. Tlačí do podlahy a pomáha telo zdvihnúť. Potom sa otáča panva a trup.
Ramená sa pridajú neskôr. Nakoniec vrhacia ruka vytlačí guľu hore a dopredu.
V tomto cvičení vzniká torzia. Ide o mierne skrútenie medzi panvou a ramenami. Panva sa otočí skôr, zatiaľ čo ramená s guľou zostanú ešte krátko vzadu. Vďaka tomu sa do vrhu zapoja nohy, panva aj trup. Športovec dokáže odovzdať guli viac energie.
Po vypustení gule nasleduje preskok a výmena nôh. Dieťa dokončí pohyb na pravej nohe.
4. krok: Vrh z bočného postavenia
Deti sa postavia bokom k smeru vrhu. Guľu držia pri krku. Voľná ruka smeruje do upaženia.
Hmotnosť tela spočíva najmä na pravej nohe. Chrbát zostáva natiahnutý. Pohľad smeruje na pevný bod pred športovcom.
Nasleduje malý úkrok do strany. Pravé chodidlo dopadne na prednú časť chodidla. Päta zostáva mierne nad podlahou.
Pravá noha začne tlačiť telo smerom k ľavej nohe. Zároveň ho zdvíha. Panva sa otáča k smeru vrhu.
Potom sa pridá trup a ramená. Vrhacia ruka vytlačí guľu hore a dopredu.
Ľavá noha vytvára pevnú oporu. Po vypustení gule nasleduje výmena nôh.
Toto cvičenie už pripomína záverečnú fázu celého vrhu. Deti sa pri ňom učia spojiť nohy, panvu, trup a vrhaciu ruku.
5. krok: Nácvik sunu bez vrhu
Keď deti zvládnu záverečný vrh z miesta, môžeme začať so sunom. Najskôr ho cvičíme bez medicinbalu. Dieťa sa postaví chrbtom k smeru vrhu. Pri pravákovi zostáva hmotnosť na pravej nohe. Ľavá noha sa zľahka dotýka podlahy.
Táto poloha pripomína bociana. Dieťa si ľavou nohou jemne ťuká o podlahu. Pohľad smeruje na pevný bod pred ním.
Ľavé koleno sa priblíži k pravému kolenu. Potom ľavá noha aktívne kopne dozadu v smere vrhu. Pravá noha sa súčasne odrazí. Cieľom je nízky presun cez kruh. Sun nemá byť skokom nahor. Dieťa sa presúva dozadu z jedného miesta na druhé.
Na podlahe môžeme označiť miesto dopadu pravej nohy. Stačí nakresliť špičku alebo krátku šípku. Dieťa tak presne vidí, kam sa má dostať. Dĺžku sunu prispôsobíme výške dieťaťa. Menšie deti nemusia využívať celý kruh.
Po dopade sa dieťa zastaví. Skontroluje si polohu chodidiel a rovnováhu. Toto cvičenie opakujeme dovtedy, kým je presun istý.
6. krok: Sun s medicinbalom a zastavením
Keď deti zvládnu samotný presun, pridáme medicinbal. Guľa zostáva počas celého sunu pri krku.
Dieťa vykoná bociana, odrazí sa a presunie sa na vyznačené miesto. Po dopade zastaví.
Pravá noha je pod telom a pripravená pracovať. Ľavá noha vytvára oporu. Hmotnosť zostáva najmä na pravej nohe. Chrbát je natiahnutý. Pohľad zostáva na rovnakom mieste. Ramená sa ešte neotáčajú k smeru vrhu.
Až po kontrole polohy nasleduje vrh. Pravá noha zatlačí do podlahy. Potom sa pridá panva, trup a vrhacia ruka. Deti už tento záver poznajú z predchádzajúcich cvičení. Teraz ho iba pripájajú k sunu.
7. krok: Plynulé spojenie sunu a vrhu
Keď deti zvládnu sun so zastavením, spojíme celý pohyb.
Dieťa vykoná sun. Guľa zostáva pri krku. Po dopade začne ihneď pracovať pravá noha. Nasleduje otočenie panvy a trupu. Ramená zostanú ešte krátko zatvorené. Potom sa otočia k smeru vrhu. Vrhacia ruka vytlačí guľu hore a dopredu. Po vypustení nasleduje preskok a výmena nôh. Dieťa zachytí pohyb na pravej nohe. Zostane vo vnútri kruhu a udrží rovnováhu.
Po každom pokuse môže krátko zostať v záverečnej polohe. Učiteľ tak ľahšie uvidí, či dieťa dokázalo pohyb kontrolovať.
Torzia pri sune a pri otočke
Pri sune sa športovec presúva cez kruh prevažne priamo. Ide z bodu A do bodu B. Otáčanie panvy a trupu prichádza najmä v závere vrhu. Pri otočke vzniká rotačný pohyb už počas prechodu kruhom. Športovec si ho prináša až do záverečnej fázy.
V oboch technikách sa používa torzia. Správne zvládnutá otočka môže vytvoriť viac energie. Športovec ju následne odovzdá do gule. Guľa môže získať vyššiu rýchlosť a vrh môže byť dlhší.
Otočka je však náročnejšia na koordináciu a rovnováhu. Pre školské vyučovanie je preto vhodnejší sun. Je jednoduchší a učiteľ ho má lepšie pod kontrolou.
Prvky torzie však môžeme zaradiť aj pri nácviku sunu. Práve na to slúži vrh zo šikmého a bočného postavenia.
Najčastejšie chyby pri nácviku
- Guľa sa predčasne oddelí od krku
- alebo ju lakeť predbehne. Dieťa potom guľu hádže namiesto toho, aby ju tlačilo.
- Guľa leží hlboko v dlani alebo sú prsty príliš roztiahnuté.
- Pohyb vychádza z ruky. Nohy, panva a trup zostávajú pasívne.
- Dieťa pri sune skáče do výšky namiesto nízkeho presunu dozadu.
- Po sune sa ramená otvoria príliš skoro a guľa sa oddelí od krku.
- Pravá noha sa po dopade aktívne nezapojí do záverečného vrhu – jej úloha je zdvíhať a tlačiť vpred.
- Strata rovnováhy. V úvode na prešľap až tak nedbáme. Neskôr už áno.
Lepšie raz vidieť ako stokrát čítať
Pozrite si názorné, jednoduché video a dozviete sa viac 🙂
Deivo, pre telocvikárov, ktorým záleží
Odoberajte telocvikárske novinky
Telocvikárske novinky do vášho emailu. Nech vám nič neunikne 🙂
Ďakujeme za prihlásenie sa na odber. Teraz vám príde email, v ktorom je potrebné odber ešte potvrdiť.
Upss. Nastala chyba
Vediem Telocvikari.sk a Deivo.sk. Som absolvent FTVŠ UK (Atletický tréner a učiteľ telesnej výchovy a sociálnej pedagogiky). V súčasnosti sa naplno venujem Telocvikari.sk o.z. a podnikaniu. Pomáham telocvikárom a školám s výberom športového vybavenia na kľúč.
Tel. kontakt: +421 908 057 775
